Publikované 25. 4. 2016

 

Vo Varšave sa na 4. ročníku maratónu Orlen pokúšal v nedeľu o limit na OH 2016 v Riu de Janeiro slovenský vytrvalec Jozef Urban (spresnené)

 

VARŠAVA 24. apríla 2016 (SITA)

 

Vo Varšave sa na 4. ročníku maratónu Orlen pokúšal v nedeľu o limit na OH 2016 v Riu de Janeiro (2:19:00) slovenský vytrvalec Jozef Urban (TJ Obal servis Košice). Jeho snaženie dostať sa na hry sa skončilo tesne za polovicou trate

Na polmaratónskej méte sa ocitol za 1:10:04 h a naposledy ho zaevidovali ešte na medzičase na 25. kilometri (1:23:48). Do cieľa už nedobehol, hoci vo výsledkovej listine ešte aj dve hodiny po pretekoch figuroval celkovo na 22. priečke časom 2:32:32 h, keď údajne dobehol 10 sekúnd za Bieloruskou Marynou Damancevičovou, víťazkou MMM v Košiciach v roku 2011. Realita však bola iná: Urban po 25. kilometri už nebežal: „Organizátori nám zabudli vziať čip zo zadného čísla a auto, kde sme boli, išlo tesne za najlepšími ženami,“ vysvetli Urban.

Na margo svojho maratónu vo Varšave 30-ročný Košičan uviedol: “Svoje úsilie som vzdal na méte 24,4 km, dovtedy sa vyvíjalo všetko dobre, aj keď bolo pomerne chladno a pofukoval vietor. Od štartu mi bolo zima na nohy, no inak som sa až do polmaratónskeho medzičasu za 1:10, keď som bežal v skupinke s tromi Poliakmi, cítil v pohode. Potom mi však nohy nečakane stvrdli, vzápätí sa to isté stalo s mojimi rukami. Išiel som do Varšavy s cieľom bežať za 2:19:00, žiaľ, nevyšlo to. Som z toho smutný, ale nevzdávam sa. Beriem to športovo a navyše, maratón je maratón. Nikdy neviete, kde vás kríza zastihne.“

Jozef Urban trénuje niekoľko mesiacov už len popri práci operátora v priemyselnom parku v Kechneci neďaleko Košíc. “V príprave na Varšavu som trénoval neraz po nociach, niekedy to bolo znesiteľné, inokedy nie. Ďakujem všetkým, čo mi držali palce a podporovali ma – môjmu klubu TJ Obal servis, trénerovi Dušanovi Valentovi, fyzioterapeutovi Pavlovi Madárovi i mojej rodine. Bojujem ďalej,” uzavrel maratónsky majster SR 2012 a 2013.